Omovi

Počet filmů v databázi: 207

Taste The Waste

Ochutnajte odpad

Je to neuvěřitelné, ale je to tak. Více než polovina vyprodukovaného jídla se nikdy nedostane na talíře spotřebitelů. Místo toho skončí v kontejnerech nebo na skládkách. Řeč přitom není jen o zkažených potravinách, ale i o naprosto nezávadných produktech, kterým často ještě neprošla záruční lhůta. Jen v zemích Evropské unie potká tento osud 90 milionů tun jídla ročně, což je dvojnásobek objemu potravy, která by stačila k nasycení všech hladovějících na světě. Jak je možné, že dochází k ničení takového množství jídla?

Zdroj: ČSFD

Žánr: dokumentární
Subžánr: společnost
Téma: ekologie, environmentalismus, globalizace, globální oteplování, stravování
Původ: Německo
Režie: Valentin Thurn (ČSFD)
Odkaz: ČSFDOficiální

Sleduj
Nahlásit nefunkční odkaz
Recenze MARIANAK: Skôr ako si pozriete dokument Taste the Waste, pozrite sa do svojej chladničky. Máte tam toho dostatok? Koľko z tých potravín naozaj skonzumujete a koľko skončí v koši? Sama som sa pred časom začala viac zaujímať o to, ako môžem obmedziť plytvanie potravinami. Naučila som sa akú spotrebu jedla približne mám a podľa toho nakupujem. Vo viacerých obchodných reťazcoch je možné kúpiť aj potraviny pred ukončením doby spotreby, ale ide len o zlomok toho čo v skutočnosti končí v ich kontajneroch. Priemerný Slovák vyhodí ročne približne 160 kíl potravín. Slovensko v roku 2015 vyprodukovalo dvakrát viac potravinového odpadu ako Česko, až 0,86 milióna ton. Až 50% z celkového odpadu vyprodukujú domácnosti. Za nimi nasledujú výrobcovia, spracovatelia a ako posledné sú obchodné reťazce. Podľa konferencie FoodWaste, ktorá sa nedávno konala v Bratislave, slovenské Tesco vyhodilo v priebehu posledného roka takmer tritisíc ton jedla, ktoré bolo možné ešte skonzumovať. Najväčšiu časť tvorila zelenina a ovocie a to až 46 percent, mliečne a mäsové výrobky 9%. Z 2979 ton potravín len 137 obchodný reťazec daroval. Jeho iniciatíva predaja „Dokonalo nedokonalej“ zeleniny či ovocia je síce pekný pokus ale v regáloch som na tento druh natrafila asi dvakrát. Ide o potraviny, ktoré nespĺňajú normy EÚ či už svojou veľkosťou, farbou alebo zakrivením. Ľudia si radšej kúpia uhorky, ktoré sú jedna ako druhá či síce krásne voňavé maliny, ale tie so skutočnými malinami nemajú nič spoločné. A vďaka nezmyselným normám sa na pulty nedostanú ďalšie tony potravín. Tam, kde je prebytok je však inde hlad. V dokumente hovoria napríklad ľudia z afrických krajín o tom ako si nemôžu dovoliť jesť ovocie, ktoré pestujú pre európsky trh, pretože je pre nich drahé. Každým rokom je im uberané z ich pôdy len preto aby tam mohla vzniknúť ďalšia plantáž. Pri probléme plytvania potravinami mi však napadá ešte jeden rozmer. K tomu, aby boli regály v obchodoch neustále plné čerstvých jogurtov či mäsových výrobkov sú každoročne zneužívané a zabíjané tisícky zvierat. A ich chov má na životné prostredie tiež výrazný dopad. Emisie z chovu hospodárskych zvierat v roku 2006 predstavovali až 18% čo je viac ako autá, lietadlá a všetky ostatné formy dopravy dokopy. Znížením spotreby mäsových a mliečnych výrobkov nepomôžeme len samotným zvieratám ale tiež životnému prostrediu. Ako teda obmedziť plytvanie potravinami? Premyslené nakupovanie a zásobovanie je základ. Poznať rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. A snažiť sa využiť čo najviac potraviny, ktoré ste už kúpili.